rytmus tvojho srdca

Autor: Lucia Zvedelová | 11.3.2011 o 23:12 | (upravené 12.3.2011 o 0:08) Karma článku: 2,10 | Prečítané:  313x

Sobota ráno. Všetko vyzeralo na perfektný víkend. Z postele som vyliezla asi o pol jedenástej, ani som sa neobťažovala vyzlliecť z pižamka a rovno som si v tomto stave počkala aj na obed. Samozrejme, keďže som chcela v obraze som automaticky zapla náš staručký počítač a pokúsila sa nahodiť fejsbuk stránku. Chvalabohu úspešne. Veľmi "neobyčajne" mi blikalo minimálne 12 upozornení, v ktorých boli tak nepodstatné veci, že som si to ani nepozerala. Podstatne viacej ma zaujala správa od kamaráta.....

Sobota ráno. Všetko vyzeralo na perfektný víkend. Z postele som vyliezla asi o pol jedenástej, ani som sa neobťažovala vyzlliecť z pižamka a rovno som si v tomto stave počkala aj na obed. Samozrejme, keďže som chcela v obraze som automaticky zapla náš staručký počítač a pokúsila sa nahodiť fejsbuk stránku. Chvalabohu úspešne. Veľmi "neobyčajne" mi blikalo minimálne 12 upozornení, v ktorých boli tak nepodstatné veci, že som si to ani nepozerala. Podstatne viacej ma zaujala správa od kamaráta.....

Čauko! Ja som len chcel, že dneska oooo 17:00 budeeme mať na skušobni taký malý koncertík pre kamošov..:D :D tak ma len thák napadlo, že či by ste aj s Didou nedošli. Ide Vám bus číslo 155 o nejakej 16:42 :) a mali by tam byť aj chalani táákže...by nemal byť problém trafiť! Tak mi len daj potom pls vedieť že či dojdete, jop??...Už sa teším...Ppp!!..:)

Okamžite a bez váhania som zdvihla telefón a volala Dide, ktorá mi s nadšením v hlase odpovedala áno. Keďže v kapele sa nachádzali nie len asi 3 super chalani ale aj môj Alex idol, nemala som najmenší dôvod povedať, že nejdem....Všetko bolo perfektné. Autobus sme stihli ako keby bol ten príchod stavaný presne pre nás. Bol absolutne prázdy takže sme si aj mali kde sadnúť a vonka bolo ideálnych asi -2 stupne...konečne sme boli v skušobni. Bola podstatne menšia ako sme si ju predstavovali ale hlavne, že tam bolo teplúčko. Ich malý koncertík sa vyšvihol na poriadne veľký koncert a ja nie a nie odtrhnúť oči od Alexa. No on sa na mňa ani len nepozrel. Namiesto toho si dosť intenzívne vymienal pohľady s Didou. A nebol jediný. Peťo jej pochválil nohavice, Fero topánky, Villi tričko, Samo sa pýtal ako sa jej darí na krúžku a zaklincoval to Maťo, ktorý jej povedal, že má pekné mihalnice. Samozrejme, že si nikto ani len nevšimol, že tričká máme také isté a že na krúžok chodíme spolu. A na čo vlastne. Pokiaľ tam bola Dida, ja som bola absolutne nezaujímavá. A to bolo jediné, čo mi dokonale kazilo večer...

"A teraz si dáme poslednú pesničku s názov STAY WITH ME...."

To nie je možné. To je moja pesnička. Neverím, že ju vážne prespievali. Je pravda, že som im vravela minimálne 20 krát vravela, ako sa mi páči. Ale nečakala som, že ju prespievajú.

"A aby som nezabudol. Túto pesničku by som veľmi rád venoval Dide keďže je to jej srdcovka. Takže Dida, táto pesnička, je len pre teba!"

Prosím? Didu? Tá pesnička je moja. Ona by o nej ani len nevedela nebyť mňa. Nemohla som tam už byť a počúvať ako sú z nej všetci mimo. Zdvihla som sa a vyšla vonka. Aj bez bundy aj so slzami v očiach. Neskutočne som tresla dverami a utekala som odtiaľ preč.

"Počkaj, čo sa deje?"

Zastavil ma Alex asi 30 metrov od skušobne. Dobre viem, že to bol on. Ten hlas by som spoznala všade. Prečo práve on? Práve pri ňom som si bola istá že ani neregistruje moju existenciu a nie to ešte prítomnosť. Nechcela som vravieť absolutne nič ale hnev a smútok v mojom vnútre boli omnoho silnejšie. S uplakanou tvárou som sa otočila a blížila sa k nemu. Zastavila som asi meter od neho a už som sa nedokázala ovládnuť.

"Myslíš, že si niekto všimol, že tam som? Že to skvelé, úžasné a dokonalé tričko čo má Dida mám na sebe aj ja? Že tam normálne sedím, vnímam tú hudbu a že sa mi dokonca aj páči? Nie! Tak isto ako si nikto nevšimol, že tá pesnička nie je ani len omylom Didina ale moja. Ale však načo? Dida to predsta dala raz zdieľať na FB tak prečo pátrať aj po mne? A tu nejde len o nejakú pesničku ale o celkový prístup. Veď ja pre ľudí v tej miestnosti neexistujem. Stavím sa, že keby si neprestal hrať, nikto si ani nevšimne že som odyšla."

Slzy mi po lícach stekali stále viacej a viacej a Alex sa pri tom ani len nepohol. Len tam tak stál a počúval ma. Úplne bezdôsledne. Otočila som sa a odchádzala som preč.

"Stoj" opäť sa ozval Alexov hlas. tento krát som zastala ale neotočila som sa. Len som tam tak stála v krátkom tričku a v snehu som počula Alexove kroky. Boli čoraz hlasnejšie a hlasnejšie. Za chvíľu som zo zadu na krku cítila jeho dych. Zavrela som oči a na nič som nemyslela. Vnímala som len jeho dych. Bol neskutočne teplý, jemný a pomalý. Zrazu ma pohladil po ruke. Až od pleca, smerom nadol. Zastavil sa až pri prstoch a chytil ma za ruku. Pritom som však stále nesprestávala cítiť jeho nežný dych. Stále teplý a stále tak jemný.

"Ja som si to všimol. Všimol som si aj to, že Dida s tebou chodí na krúžok aj že má rovnaké tričko." hrozne sa mi páčilo ako ma použil vo vete pred Didou. A dovolím si tvrdiť, že zámerne.
"Všimol som si aj to, že si myslíš, že Dida je v niečom lepšia ako ty, aj keď neviem prečo. A všimol som si aj všetky tvoje nesmelé pohľady tak isto ako som si teraz všimol, že ti je asi dosť zima."

Neverila som, že to čo počujem, môže byť naozaj pravda. Ako je možné, že on si to naozaj všetko všimol? Chcela som mu vidieť do očí. Pustila som mu ruku aby som sa k nemu otočia tvárou. A hneď ako som to urobila, chytil mi obidve ruky. Bože môj, len nech mi teraz nezazvoní budík. Prosím, aj ak je to len hlúpy sen, chcem ho dosnívať. Hlavu som položila na jeho hruď a dokonale som počula rytmus jeho srdca.

"Mám ťa neskutočne rád. Úplne všetky tvoje nemotorné pohyby, šialené vlastnosti a vôbec úplne všetko na tebe neskutočne zbožňujem."

Počula som všetky tie krásne slová čo povedal a pritom śom ani na sekundu neprestala vnímať rytmus jeho srdca. Bilo pravidelne a pomaly. Zrazu som počula ako nám srdcia buchli naraz. Len 1 úder, 2 osoby. Boli sme ako jeden. Pozrela som sa mu do očí a vedela som čo bude nasledovať. Pusa. Ale nie ako emdzi kamarátmi alebo rodinou ale ako medzi dvomi čo sa naozaj ľúbia. A presne taká aj bola. Jeho pery sa ocitli na tých mojích. Dotýkali sa naše pery, naše ruky, naše telá.

"Aj ja ťa mám veľmi rada." povedala som po bozku a objala som ho.

Alex si dal dole bundu a zabalili sme sa do nej spolu. Stále mi bola zima, nos ním omnoho znesiteľnejšia. Asi pol hodinu sme len tak sedeli v snehu. V strede januára, v -2 stupňoch, len ja a Alex v jednej bunde. Tak si ten okamih pamätám a tak si ho aj pamätať chcem. A ďalej už nezáleží na tom, či to bola skutočnosť alebo len krásny sen.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

SVET

Taliani hlasujú v referende o ústavnej reforme

Výsledok hlasovania rozhodne o budúcnosti premiéra Renziho.

SVET

Ukradnutú bránu z koncentračného tábora našli v Nórsku

Ukradli ju pred dvoma rokmi z Dachau.


Už ste čítali?