slza

Autor: Lucia Zvedelová | 29.4.2011 o 17:04 | (upravené 29.4.2011 o 17:13) Karma článku: 0,45 | Prečítané:  294x

Autobus zavrel dvere a mňa ofúkol ten silný, studený, zimný vietor. Zapla som si mikinu. Do uší som si dala sluchátka a cítila som ten príval pravdy. Pravdy, ktorá sa skladala z lží, podrazov, podfukov, falošnosti, bolesti a smútku. V očiach som cítila tú tak nenávidenú a súčasne milovanú, slanú slzu, ktorá by mala prísť každou chvíľou. Rozopla som si mikinu a aj napriek neskutočnej zime som sa rozhodla príjmať pravdu každým spôsobom ako sa len v tej chvíli dalo bez akýchkoľvek výnimiek a pocitu viny. Cítila som sa tak slobodná a súčasne tak zväzovaná. Mohla som urobiť všetko ale len pod vedomím, že to urobiť chcem. Mohla som spraviť úplne všetko, no len to, čo som si sama uvedomovala, že robím.

Autobus zavrel dvere a mňa ofúkol ten silný, studený, zimný vietor. Zapla som si mikinu. Do uší som si dala sluchátka a cítila som ten príval pravdy. Pravdy, ktorá sa skladala z lží, podrazov, podfukov, falošnosti, bolesti a smútku. V očiach som cítila tú tak nenávidenú a súčasne milovanú, slanú slzu, ktorá by mala prísť každou chvíľou. Rozopla som si mikinu a aj napriek neskutočnej zime som sa rozhodla príjmať pravdu každým spôsobom ako sa len v tej chvíli dalo bez akýchkoľvek výnimiek a pocitu viny. Cítila som sa tak slobodná a súčasne tak zväzovaná. Mohla som urobiť všetko ale len pod vedomím, že to urobiť chcem. Mohla som spraviť úplne všetko, no len to, čo som si sama uvedomovala, že robím. A už bola tu. Tak dlho očakávaná, slaná slza. Stekala mi po pravom líci tak pomaly ako topiaci sa ľad v pohári. Už, už som cítila ako sa mi mykala ruka, lebo chcela utrieť slzu. Nedovolila som jej to. Slzy som si nikdy neotierala, len ruky si na to nie a nie zvyknúť. Nerobila som to nie preto, že by sa mi nechcelo alebo že by som mala niečo z rukou. Otrenie slzy som zásadne prejavovala za pocit slabosti. Bolo to pre mňa ako keby som sa hanbila za svoje city. Len vtedy keď som ju naozaj cítila ako steká po líci a obchádza všetky medzierky v lícach z úsmevu, som dokázala bojovať zo smútkom. Slzy boli, sú aj budú pre mňa jediná možnosť ako bez alkoholu a drog naozaj bojovať zo smútkom. Neviem síce či to bola slza smútku, šťastia, radosti, sklamania alebo čohokoľvek iného ale v každom prípade som si ani náhodou nechcela pripustiť, že by tá slza bola v tej chvíli nesprávna. A ani som tomu neverila. Tešila som sa z nej.

Práve som prechádzala okolo školy, kde som sa vždy strašne bála chodiť. Vždy tam boli všelijaký týpci, čo na mňa pokrikovali rôzne blbosti. No prvý krát som si skoro ani neuvedomila, že okolo nej prechádzam. Dokonca som sa uvoľnila ako nikdy. Rozprestrela som ruky, vnímala som vietor, zimu a slzu. A aby toho nebolo málo, začala som si spievať. Ja čo som sa na ulici obzerala či náhodou nejde niekto za mnou, predo mnou, vedľa mňa, či niekto nevykúka z okna, jednoducho som si začala spievať. Bez všetkých týchto úkonov. Z radosti, nahlas a falošne!

Myslím, že na ten deň nezabudnem. Niečo sa vo mne vtedy zlomilo. Doteraz neviem, čo to bolo, kedy sa to stalo. Doteraz mi to príde ako normálny deň nejakej teanegerskej baby, ktorá sa snaží byť zaujímavá pred sama sebou a tak sa jednoducho rozplače na ulici a sama si tvrdí, že to bolo kôli tomu lebo ju niečo naozaj trápi a potrebovala sa s tým vyrovnať.

No mám aj napriek tomuto všetkému stále pocit, že v ten večer sa stalo niečo viac. Možno som si niečo uvedomila, v niečom sa zmenila, vyrástla. Naozaj ani len netuším. Ale bola a som rada, že taký deň bol. Týchto 10 minút, mi asi dosť dalo! :-)

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

SVET

Taliani hlasujú v referende o ústavnej reforme

Výsledok hlasovania rozhodne o budúcnosti premiéra Renziho.

SVET

Ukradnutú bránu z koncentračného tábora našli v Nórsku

Ukradli ju pred dvoma rokmi z Dachau.


Už ste čítali?