Zbytočne prosím, Odpusť!

Autor: Lucia Zvedelová | 26.11.2011 o 10:10 | (upravené 26.11.2011 o 13:03) Karma článku: 3,97 | Prečítané:  256x

Cukor zmenil sa na v riasenke zmáčané slzy, a srdce hovorí ti, že ma to mrzí, no rozum to odmieta príjmať. V bolesti necháš ma zvíjať. .......................................

Necháš ma samú stáť v tmavej chodbe.
Netrápi ťa či v noci či vo dne.
Nezaujíma ťa, či náhodou nemám strach.
Od dnes si môj osobný vrah.

A mňa aj tak netrápia, žiadne moje slová.
Keby sa dalo, poviem ti ich znova.
Márne kričím a prosím o odpustenie,
ty vždy máš len mlčanlivé odpovede.

Ty vôbec nevieš, čo znamená,
byť vždy a všade tá bez mena.
Nevedieť, a hľadať niečo,
sám seba sa pýtať prečo.

Topím sa v slzách, trhá ma na kusy,
Rozum vraví jedno, no srdce, to nepustí.
Vždy bolí, keď vieš, že musíš klopiť zrak,
že ten kto ťa miloval, už nemá ťa rád.

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

SVET

Taliani hlasujú v referende o ústavnej reforme

Výsledok hlasovania rozhodne o budúcnosti premiéra Renziho.

SVET

Ukradnutú bránu z koncentračného tábora našli v Nórsku

Ukradli ju pred dvoma rokmi z Dachau.


Už ste čítali?