Len hra

Autor: Lucia Zvedelová | 9.8.2012 o 10:11 | (upravené 9.8.2012 o 11:56) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  127x

Večer čakať kým sa svetlo zhasne, a o pol jednej ráno začať písať básne, Nečakať nový začiatok ale rýchli koniec, nechcem počuť žili šťastne až do smrti, chcem počuť zvoniť zvonec. A kde v tejto hre je vlastne človek? Tam vzadu, zakrýva ho strom. Lebo v tejto hre, má človek pravú tvár, je to len dôveru zneužívajúci stroj.

Večer čakať kým sa svetlo zhasne,
a o pol jednej ráno začať písať básne,
Nečakať nový začiatok ale rýchli koniec,
nechcem počuť žili šťastne až do smrti,
chcem počuť zvoniť zvonec.

A kde v tejto hre je vlastne človek?
Tam vzadu, zakrýva ho strom.
Lebo v tejto hre, má človek pravú tvár,
je to len dôveru zneužívajúci stroj.

Stroje robené presne podľa návodu,
nie je možná žiadna chyba.
Nutnosť? Akokoľvek dostať človeka pod vodu,
zakázaná vlastnosť - empatia.

Kde v tejto hre sú skutočný priatelia,
a jedy dôvera dostane svoju rolu?
Nikdy - režiséri meszi sebou si tiež neveria.
Tak na čo vlastne dôvera, keď nie je voči komu?

Dúfať v krajšie spomienky?
Spoznať lepších ľudí.
Pár úsmevov do zbierky,
a dobré srdce v hrudi.

V tejto hre sú dávno jasné pravidlá,
zima páli, nože hladia,
tma vždy žiari a svetlo zhasína.

Čakať frázu žili šťastne?
Ťažko - nie je v scenári.
A svetlo? Veľmi rýchlo zhasne,
ak režisér si neverí.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

SVET

Taliani hlasujú v referende o ústavnej reforme

Výsledok hlasovania rozhodne o budúcnosti premiéra Renziho.

SVET

Ukradnutú bránu z koncentračného tábora našli v Nórsku

Ukradli ju pred dvoma rokmi z Dachau.


Už ste čítali?