sklamana

Autor: Lucia Zvedelová | 6.9.2013 o 16:05 | (upravené 31.10.2014 o 7:59) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  123x

Ešte pár krát sa na mňa falošne usmej, a nazvi ma priateľom. Podaj tú ruku čo podstrčí nádej, až potom sa staň bremenom

Bremenom, čo spôsobuje príťaž,

vo chvíľach, keď to bolí,
Keď kričím, búcham, udieram
a skutočne sa bojím.

Keď hlasno plačem iba v duši
a očami to skrývam,
v srdci sa smiech prudko dusí,
no ušami ho vnímam.

V momente keď stratím nádej,
Neverím už nikomu.
No vždy sa snažím kráčať ďalej,
Tvárim sa na skúsenú.

Že viem kedy to prebolí,
že čoskoro to bude...
No neviem o čom hovorím...
Netuším čo príde.

Zostala som na mieste
a čakám kým to skončí.
Tuším kroky neisté,
len strachom svojich očí.

Tak ďakujem Ti za všetko,
čo si mi stihol dať.
Chvíľu môcť byť šťastnou...
chvíľu milovať.

No dnes si iba spomienka,
v denníku pár slovami.
A v mojom srdci dôkazom,
Že ma hocčo nezlomí.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

SVET

Taliani hlasujú v referende o ústavnej reforme

Výsledok hlasovania rozhodne o budúcnosti premiéra Renziho.

SVET

Ukradnutú bránu z koncentračného tábora našli v Nórsku

Ukradli ju pred dvoma rokmi z Dachau.


Už ste čítali?