kupéčko

Autor: Lucia Zvedelová | 22.7.2014 o 14:29 | (upravené 4.6.2015 o 9:55) Karma článku: 3,82 | Prečítané:  258x

 Stála som na celkom preplnenej vlakovej stanici a nervózne čakala na osobák, ktorý ma mal dopraviť do Zvolena za kamarátkou. V momente ako som nastúpila do kupéčkového vagónu, chcelo sa mi plakať.

   Bolo mi viac-menej jasné, že s wifi sa môžem rozlúčiť a s mojím šťastím sa dalo čakať, že vychytám kupé s nejakým úchylom. 

NEZNÁŠALA SOM KUPÉČKA! 

   Prisadla som si k nejakému arabskému páru. Vyzerali celkom milo. Na chvíľku som sa upokojila. Žiaľ, vystúpili hneď na ďalšej stanici. Hromadila sa vo mne žlč, keď sa do šesť miestneho kupé narvala ženská s hybridne namaľovanými perami, chlap vyzerajúci ako právnik zaseknutý v 95-tom a manželský pár mierne pripomínajúci rozprávku o Saxane. Do uší som si dala sluchátka rozhodnutá rázne ignorovať celý svet až kým nedôjdeme do Zvolena.
NEZNÁŠALA SOM KUPÉČKA!

   Akoby zázrakom zostalo práve vedľa mňa voľné miesto. Ešte som sa nad tým ani nestihla pousmiať už som aj mala dôvod na úsmev omnoho širší. Práve na toto, vedľa mňa voľné miesto, si prisadol mladý, pomerne sympatický chlap. Zrazu mi nevadilo, že kupé je plné.
KUPÉČKA SÚ CELKOM FAJN!

   Okamžite som všetky informácie zdieľala so sestrou cez Messenger. Dôkladne som jej opísala každého jedného spolucestujúceho môjho kupé. Bez najmenších problémov všetkých dokázala prirovnať k postavám z Harryho Pottera a neustále ma presviedčala, že sa určite veziem v Exprese do Rokfortu. Po prečítaní každej jednej správy som sa nenútene zasmiala. Pomerne mi spríjemňovala cestu. Revízor si vypýtal cestovné lístky a ja som si veľmi nenápadne stihla všimnúť, že môj spolusediaci sa so mnou vezie až na konečnú tohto vlaku.
KUPÉČKA SÚ CELKOM FAJN!

   Kupé sa pomaly začalo vyprázdňovať. Asi na 15 sekúnd som v ňom ostala len ja, ON a žena, ktorej rúž evidentne čakal na botox. Nemohla som sa na nej prestať smiať. V tom si prisadol ďalší chlap. Kučeravý, chudý, v okuliaroch.
Nastúpil kučeravý s okuliarmi?? vieš čo to znamená?? Odpísala mi sestra na Messengeri, teraz už 100%ne presvedčená že sa veziem do školy pre čarodejníkov. Po chvíli som si všimla, že tento "zjav" akosi moc sleduje moje nohy. Od hora až dole. Nespúšťal z nich oči. Neznášala som svoje nohy a v prípade, že im niekto venoval väčšiu ako obyčajnú pozornosť zmocňovala sa ma panika.
NEZNÁŠALA SOM KUPÉČKA!

   Bol v Potterovi niekto, kto mal úchylku na nohy??? Napísala som sestre. Na odpoveď som nečakala dlho. Moody! ... ten jednu nemal! Svoj smiech som tlmila čo najviac aby som na seba upútala čo najmenšiu pozornosť.

Moody stále sledoval moje nohy!

(Ne) nabotoxovaná ženská sledovala samú seba v okne vlaku.

ON sa neprihovoril ... vytiahol knihu ... Reč tela.
NEZNÁŠALA SOM KUPÉČKA!

   Žiadny pohyb neboj sa! Odpísala sestra na moju panickú správu! Strnulo som zaujala pozíciu a ťukala som do mobilu. Snažila som sa tváriť pokojne ... a nehýbať sa! ... nedalo sa ... neustále sme prechádzali z jedného tunela do druhého a ja som strácala a získavala signál v tridsať sekundových intervaloch. Nervy ... panika ... bez signálu ...
NEZNÁŠALA SOM KUPÉČKA!

   Keď sme sa dostali z tejto „nepriateľskej“ zóny vystúpila Botoxka aj Moody. Ja a ON sme ostali sami ... Asi na 10 sekúnd. Prisadol si pár v strednom veku. No nevadí. Všetko lepšie ako zjav čo na vás kuká jak na rozprávku. Na chvíľu zavládol pokoj. ON stále študoval knihu, ja som si stále písala so sestrou a pár medzi sebou potichu komunikoval.
KUPÉČKA SÚ CELKOM FAJN!

   Rozpútala sa konverzácia. Pár začal s nejakého dôvodu riešiť miestenky a ON sa zapojil do debaty. Knihu položil na voľné sedadlo oproti sebe. Prišla šanca ... Vybrala som si z ucha jedno sluchátko a po niekoľkých katastrofických scenároch v mojej hlave som sa odhodlala.
„Môžem si požičať tú knižku?“ opýtala som sa.
„Jasné“ odpovedal veľmi milo ešte vždy neznámy chlap.
Myslím, že môj tep v tej chvíli presahoval vrcholových 140 ale bola som na seba hrdá. Otvorila som knihu a začala som ju očami študovať ... len očami ... mysľou som ešte vždy bola pri ŇOM a s malou dušičkou som dúfala, že týmto sa náš rozhovor neskončil.
„Aj ste sa niečo dozvedeli?“ opýtal sa po chvíľke.
KUPÉČKA SÚ CELKOM FAJN!

   Opäť sa mi zvýšil tep.
„Mňa to len zaujíma, takže ... zatiaľ len čítam, že čo a ako.“ Vypotila som zo seba ale že maximálne nezmyselnú vetu, ktorá nemala z otázkou vôbec nič spoločné a hneď som si za ňu aj nadávala.
„A vy to študujete alebo vás to len tak zaujíma?“ Pokúsila som sa rýchlo strhnúť tému na neho a svoju “prudko zmyselnú“ odpoveď nechať zmiznúť v priestore poloprázdneho kupé.
„Ja pracujem s ľuďmi, takže sa mi to celkom hodí.“ Odpovedal a usmial sa. Myslím, že som si zamilovala jeho úsmev už na prvý pohľad.
KUPÉČKA SÚ VÁŽNE FAJN!

   Po krátkom rozhovore som zistila, že má sestru, psa, pracuje v Martine a teraz ide na víkend domov. Blížila sa však konečná stanica a mne sa vôbec nepáčilo, že mám človeka s tak pekným úsmevom nechať odísť a už ho nikdy nevidieť. No číslo si pýtať nebudem!

„Nemôžem tú knihu čítať takto útržkami lebo z toho vôbec nič nemám.“ Povedala som a čakala som na reakciu. ON chytil do ruky peňaženku, vytiahol z nej vizitku a hovorí.
„Ozvite sa mi, keď pôjdete domov. Možno pôjdeme spolu, tak sa dohodneme a ja vám ju môžem požičať na celú cestu.“ Bolo mi jasné, že ak náhodou pôjdeme spolu hodinu a pol vlakom, nezabijem čas čítaním knihy ale ako zámienka sa mi to zdalo celkom fajn.

Vystúpili sme.
Ja som išla čakať kamarátku pred stanicu a on išiel na autobus domov.
Bolo to v mojich rukách.
Mala som jeho Facebook a telefónne číslo.

Tak čo ... ozvem sa?

MILUJEM KUPÉČKA!  

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

SVET

Taliani hlasujú v referende o ústavnej reforme

Výsledok hlasovania rozhodne o budúcnosti premiéra Renziho.

SVET

Ukradnutú bránu z koncentračného tábora našli v Nórsku

Ukradli ju pred dvoma rokmi z Dachau.


Už ste čítali?