Ešte som ti chcela povedať ...

Autor: Lucia Zvedelová | 29.12.2014 o 11:56 | (upravené 29.12.2014 o 12:30) Karma článku: 3,22 | Prečítané:  785x

Dnes som našla staré sms-ky. Aké ťažké myslíš, že to pre mňa je? Spomínať na Teba ...  A na tie pekné chvíle. Na to, že som bola naozaj chvíľu šťastná.         

 

Mám Ťa pred očami v jednom kuse. Vždy sa nájde niečo, čo mi Ťa pripomenie.

Ešte aj lavička v parku ... a ten bicykel.
Do Venezzky na pizzu nepôjdem ešte pekne dlho.
A sedieť s niekým vo Fante ... ? To je trýznenie!
A čo fotky z Prahy? Chcela som aby sme tam boli spolu. Stačilo mesiac počkať a zase nám mohlo byť tak krásne ako vtedy. Ešte mesiac ma prijímať takú aká som ...

 

Bolo to pre Teba naozaj také ťažké?

Bolo toho pekného naozaj TAK MÁLO?

 

Čo s nimi robíš?

Čo robíš s našimi spomienkami Ty?

Myslím, že si zabudol. Bez mihnutia oka. Že si pokojne zmazal všetky správy bez toho, aby si si spomenul, čo v nich vlastne bolo. Odstránil všetky fotky ... a oznamko? Máš ešte to oznamko? Neviem ... nemyslím si ...

 

Bože!

Bože môj!

Veď ja som Ti verila!

Verila som Ti!!
Viac ako komukoľvek!
Bol si pre mňa všetkým ... úplne všetkým.
Zmizol si ... vzal si mi to ... všetko ...

. . . . . .  mohol si ma radšej zabiť . . . . . .

Bolelo by to menej.

 

Neprajem Ti aby si trpel ani nič podobné, ale chcela by som aby si pochopil, o čom to vlastne bolo. O čom to bolo pre mňa.

Nebolí ma, že si to ukončil, lebo každý z nás má právo na šťastie. A ak to tvoje spočíva v tom, že nebudeš so mnou ... nebudem Ti brániť. Ale ... prečo takto? Sám vieš aká to je hlúposť. Vraj málo bláznivá ... no ták ... nehraj sa na úprimného, keď ním nie si. Ani voči sebe nie. Prečo? Pretože trávim čas vecami, ktoré sú pre mňa dôležité? Lebo nepotrebujem huliť trávu aby som sa dokázala baviť? Lebo na seba nepotrebujem upozorňovať v dave? ... No, asi nepotrebujem. Asi taká nie som. Ale ...

asi som mala pocit, že pri Tebe môžem byť sama sebou ... že zo seba nemusím robiť niečo iné ... myslela som, že ma ľúbiš práve preto aká som ... verila som tomu ...

chyba.

Asi to bola chyba.

Fatálna chyba.

 

Naozaj to bláznovstvo pre Teba znamená tak veľa?

Tak veľa, že si ochotný zabudnúť na všetko to pekné?

Kto je podľa Teba dokonalý?
Tiež by som to chcela.

Tiež by som chcela niekoho dokonalého ...

Niekoho, kto by so mnou počúval texty Dana Heribana, chodil na KryštofKempy, sledoval české filmy, trávil svoj voľný čas so mnou v divadle ... len tak sa prechádzal po meste a bolo by mu fajn. Bolo by mu fajn, lebo by videl, že mne je fajn. Niekoho kto by mal rád moju rodinu, riešil by so mnou maturitné témy, skúšal ma z monológov na vysokú ...
Ach ...

 

Máš pocit, že .. je to o Tebe?

Máš pocit, že Ty si .. takýto človek?
Naozaj myslíš, že si bol pre mňa ... dokonalý?

. . . nebol . . . a možno sama nerozumiem, prečo som ťa vlastne ľúbila .. ale bolo to tak.
Lebo sme sa spolu vedeli smiať ... celkom úprimne.

Milovala som tvoj smiech ... tvoje oči ... tvoje dotyky ...

... áno, milovala som aj to, ako si hodiny vedel rozprávať o veciach, ktoré nemali žiadny zmysel ...
... Nie!!!!!
Nebavilo ma to počúvať!

Ale ty si bol v tom momente tak šťastný ... tak pokojný ... a tak jednoduchý, že môj život sa z ničoho nič stával neskutočne ľahkým. Počúvala som ťa s radosťou, lebo som videla ten pokoj v tvojej tvári ... Dávalo mi to neskutočne veľa sily. Dávalo mi neskutočne veľa sily vidieť ťa takého spokojného ... s úsmevom na tvári.

 

Vieš o tom, že nepočúvam Pigs? ... Nepoznám ani jednu jedinú pesničku. Vieš prečo som na tom koncerte bola? Lebo som chcela spomienku ... spoločnú spomienku ... dnes je to to jediné, čo mi zostalo. A aj napriek tomu, že mi ten koncert po hudobnej stránke nedal nič .. vôbec ... ale vôbec nič ... spomínam naň s úsmevom. Pretože je to vec, ktorú sme zažili spolu.

Nemám rada Hobita, ani Pána prsteňov ... áno viem ... zabíja ťa to čítať. Ale ... pozrela som si to, spomínaš? ... nie z trucu ... chcela som ... chcela som to vidieť ... chcela to poznať ... chcela som poznať tvoj svet.

Neznášam trávu! Neznášam ju! Vyslovene ju nenávidím! Keď má niekto potrebu huliť, aby mu bolo fajn ... ak mám byť konkrétna, pokladám to za najväčšiu ľudskú slabosť ... a znášala som ti to. Nepovedala som ti na to nič ... spomínaš ... spomínaš si na Prahu? Chcela som poznať tvoj svet! Neznášam trávu!!!!!

 

A brala som ťa ... nie, to nie je správny výraz ... mala som ťa rada ... so všetkým týmto som ťa mala rada.

Ľúbila som ťa každý deň.

Nedokázala som sa hnevať ... a to že som mala ale KURVA veľa dôvodov.

A ... nemyslím, že som od teba chcela zas tak veľa ... len aby si ma bral ... nič iné ... aby si prijal, že som aká som. Aj keď .. pre teba asi nie dosť dobrá.

 

Snažila som sa! Snažila. A to naozaj moc. Neťahala som ťa do divadla .. nenútila som ťa pozerať filmy, ktoré vyslovene milujem, nežiadala som ťa aby si počúval hudbu, ktorá pre mňa občas bola viac ako kyslík, prijala som každý jeden tvoj ojeb ... a ... nevadilo mi to. Vôbec mi nevadilo, že všetky tieto veci nerobíme, lebo tebe to vyhovovalo. Lebo ty si tak bol šťastný  ... a to k môjmu šťastiu úplne stačilo.

 

A o tomto je láska ... aspoň pre mňa bola ...

Neviem čo si ku mne cítil ...

Ale ...

Láska ...

Láska to nebola.

 

Dokonalosť nenájdeš.

Nenájdeš.

A čím viac ju budeš hľadať, tým viac budeš sklamaný. Nič iné ...

 

A možno nájdeš nejakú „dosť bláznivú“ ale ... Naozaj veríš, že bude dokonalá??? Možno na chvíľku ... ale čo urobíš, keď prestane počúvať tvoju hudbu, alebo sledovať filmy, ktoré miluješ. Prestane znášať miesta pre ktoré dýchaš ... áno, stále bude dosť bláznivá ... ale ... ku šťastiu jej nebude stačiť, že ty si šťastný.

Čo spravíš potom?
Začneš počúvať jej hudbu?
Sledovať jej filmy?
Prestaneš huliť?

Ako dlho asi ostaneš sám sebou?
Koľko času ti ostane na tvoj vlastný život?
Na tvoj vlastný svet?
Na to, čo robí šťastným Teba?

... zostane ti len ona ...

Bude Tebe stačiť jej šťastie na to, aby si TY bol šťastný?

 

Ak áno ... gratulujem ... našiel si ju!

 

Zamysli sa ...

Nechcem aby si sa trápil ... aby si mal výčitky ... jediné čo chcem je, aby si bol šťastný.

Buď!

A nájdi tú dokonalú!

Len dávaj pozor ... dávaj pozor aby si nestratil seba ...

Lebo potom Ti ostatne len ona ... len ona a jej svet ...

Bude Ti to stačiť?

Stačiť na to, aby si bol šťastný?

 

. . . . . . . . . . m n e   s t a č i l o . . . . . . . . . .

 

 

 

 

Je toho strašne veľa, čo by som Ti chcela povedať ... ale ... aj tak by som zo seba nedostala ani slovo ... a aj keby áno ... ty by si aj tak nepočúval ... vážne témy nikdy neboli tvojou silnou stránkou.

 

Mrzí ma ak si pri mne trpel ... ak si so mnou nebol šťastný ... úprimne ma to mrzí, a úprimne ťa prosím aby si mi odpustil.

Prepáč mi!

A buď prosím šťastný ...

Možno mi to ešte vždy bude stačiť, aby som sa dokázala znovu úprimne usmievať.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

SVET

Taliani hlasujú v referende o ústavnej reforme

Výsledok hlasovania rozhodne o budúcnosti premiéra Renziho.

SVET

Ukradnutú bránu z koncentračného tábora našli v Nórsku

Ukradli ju pred dvoma rokmi z Dachau.


Už ste čítali?