Zbytočne prosím, Odpusť!

Autor: Lucia Zvedelová | 26.11.2011 o 10:10 | (upravené 26.11.2011 o 13:03) Karma článku: 3,97 | Prečítané:  274x

Cukor zmenil sa na v riasenke zmáčané slzy, a srdce hovorí ti, že ma to mrzí, no rozum to odmieta príjmať. V bolesti necháš ma zvíjať. .......................................

Necháš ma samú stáť v tmavej chodbe.
Netrápi ťa či v noci či vo dne.
Nezaujíma ťa, či náhodou nemám strach.
Od dnes si môj osobný vrah.

A mňa aj tak netrápia, žiadne moje slová.
Keby sa dalo, poviem ti ich znova.
Márne kričím a prosím o odpustenie,
ty vždy máš len mlčanlivé odpovede.

Ty vôbec nevieš, čo znamená,
byť vždy a všade tá bez mena.
Nevedieť, a hľadať niečo,
sám seba sa pýtať prečo.

Topím sa v slzách, trhá ma na kusy,
Rozum vraví jedno, no srdce, to nepustí.
Vždy bolí, keď vieš, že musíš klopiť zrak,
že ten kto ťa miloval, už nemá ťa rád.

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Amnestie, Roháč a Sýkora. Čo má vplyv na prípad vraždy Remiáša

Na rozhodnutie o Mečiarových amnestiách má Ústavný súd posledné dni. Nájomný vrah Roháč dostal doživotie. Pri vražde Sýkoru sa spomína SIS.

DOMOV

Koalícia sa chce náhle zbaviť šéfa Ústavu pamäti národa

Ak by zmena zákona prešla, nové pravidlá začnú platiť od 15. októbra 2017.


Už ste čítali?