Zbytočne prosím, Odpusť!

Autor: Lucia Zvedelová | 26.11.2011 o 10:10 | (upravené 26.11.2011 o 13:03) Karma článku: 3,97 | Prečítané:  266x

Cukor zmenil sa na v riasenke zmáčané slzy, a srdce hovorí ti, že ma to mrzí, no rozum to odmieta príjmať. V bolesti necháš ma zvíjať. .......................................

Necháš ma samú stáť v tmavej chodbe.
Netrápi ťa či v noci či vo dne.
Nezaujíma ťa, či náhodou nemám strach.
Od dnes si môj osobný vrah.

A mňa aj tak netrápia, žiadne moje slová.
Keby sa dalo, poviem ti ich znova.
Márne kričím a prosím o odpustenie,
ty vždy máš len mlčanlivé odpovede.

Ty vôbec nevieš, čo znamená,
byť vždy a všade tá bez mena.
Nevedieť, a hľadať niečo,
sám seba sa pýtať prečo.

Topím sa v slzách, trhá ma na kusy,
Rozum vraví jedno, no srdce, to nepustí.
Vždy bolí, keď vieš, že musíš klopiť zrak,
že ten kto ťa miloval, už nemá ťa rád.

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Osem zásadných zmien v hypotékach, ktoré odštartujú od marca

Kto si málo sporí a príliš často mení zamestnanie, dostane o niečo nižší úver ako doteraz.

KOMENTÁRE

Na obranu bratislavskej kaviarne

Kaviareň je so svojím dešpektom k spiatočníctvu pre vidiek trvalou výzvou.

BRATISLAVA

Bol priekopník – utečenec. Jeho meno zmizlo z novín aj z histórie

Václav Nedomanský má zo svetových šampionátov deväť medailí.


Už ste čítali?