sklamana

Autor: Lucia Zvedelová | 6.9.2013 o 16:05 | (upravené 31.10.2014 o 7:59) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  133x

Ešte pár krát sa na mňa falošne usmej, a nazvi ma priateľom. Podaj tú ruku čo podstrčí nádej, až potom sa staň bremenom

Bremenom, čo spôsobuje príťaž,

vo chvíľach, keď to bolí,
Keď kričím, búcham, udieram
a skutočne sa bojím.

Keď hlasno plačem iba v duši
a očami to skrývam,
v srdci sa smiech prudko dusí,
no ušami ho vnímam.

V momente keď stratím nádej,
Neverím už nikomu.
No vždy sa snažím kráčať ďalej,
Tvárim sa na skúsenú.

Že viem kedy to prebolí,
že čoskoro to bude...
No neviem o čom hovorím...
Netuším čo príde.

Zostala som na mieste
a čakám kým to skončí.
Tuším kroky neisté,
len strachom svojich očí.

Tak ďakujem Ti za všetko,
čo si mi stihol dať.
Chvíľu môcť byť šťastnou...
chvíľu milovať.

No dnes si iba spomienka,
v denníku pár slovami.
A v mojom srdci dôkazom,
Že ma hocčo nezlomí.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Amnestie, Roháč a Sýkora. Čo má vplyv na prípad vraždy Remiáša

Na rozhodnutie o Mečiarových amnestiách má Ústavný súd posledné dni. Nájomný vrah Roháč dostal doživotie. Pri vražde Sýkoru sa spomína SIS.

DOMOV

Koalícia sa chce náhle zbaviť šéfa Ústavu pamäti národa

Ak by zmena zákona prešla, nové pravidlá začnú platiť od 15. októbra 2017.


Už ste čítali?