Ty ma len vyfajčíš a ja budem potichu

Autor: Lucia Zvedelová | 21.1.2019 o 17:35 | (upravené 22.1.2019 o 14:00) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  431x

A práve vtedy, keď si myslíš, že si zažila všetko, vegána s diárikom, chalanka čo sleduje svoj scvrkávací proces, homosexuála v zebričkovom pyžamku príde niekto, kto zo seba vypľuje "nevadí, nemusíme sex, iba ma potichu vyfajčíš."

Začalo to, ako inak, v divadle (hneď v tomto bode som sa mala rovno prefackať, otrieskať si hlavu o najbližší múr a uvedomiť si, že v divadle tí praví proste fakt, do prdele, nie sú). Ja som bola, ako inak, zamilovaná hneď na prvý pohľad (s odstupom času možno konštatovať, že prvý bol zároveň posledný a súčasne jediný možný moment, kedy sa to mohlo stať - ale bohužiaľ, stalo sa - k tomu neskôr).

PROLÓG:

Deň ako každý iný. Proste ideš do práce, lebo potrebuješ z niečoho platiť víno a lexaurin. Prídeš tam a zdravíš sa. Ľuďom na vrátnici, ľuďom v technike, osvetľovačom, zvukárom, hercom ... všetkým. Lebo tak ťa rodičia vychovali.
Ideš domov.
Ešte v ten večer si sadneš za počítač, otvoríš si spomínané víno a zapneš si badoo (ťažko v tomto momente polemizovať, ako veľmi si zúfalá, ale ... otvoríš ho). Prezeráš si tých pravých, lebo tak to badoo zhodnotil na základe zhody vašich profilov (a ty už skôr veríš badoo ako svojmu úsudku) a zrazu ti vyhodí jeho. Jedného z nich, čo si sa mu dnes zdravila. Hovoríš si Páááni, vyhodilo mi ho Badoo a má blízko k divadlu a ... bude to ten pravý ... Sprostá, sprostá, sprostá .... A napíšeš mu, lebo videla si ho v divadle a tak teda, musíte urgentne nadviazať komunikáciu ... Sprostá, sprostá, sprostá .... 

Ty: Ahoj :)
On: Čau, som v meste prídeš? 
STOPKA! STOPKA! STOPKA! Mala tu byť STOPKA, ty si mala dostať rozum skôr ako to stihlo zájsť ďalej a keď nie hneď v úvode, tak po tejto správe si si mala trieskať hlavu o stenu .. neurobila si to. Sprostá, sprostá, sprostá ....
Ty: Nie, ja len, že či robíš u nás v divadle?
On: Asi hej ...
Ty: Hej, veď sme sa naposledy videli ...
On: Hej, hej, je to možné, ja som všade :) Takže ty tam tiež robíš?
Ty: Áno :)
On: Takže sa večer vidíme?
Nie, nie, nie, nie, nie, ani za milión rokov, ani keby slony začali lietať a jednorožce by osídlili planétu, keby zo svetu vymizol všetok alkohol a ja by som mala umrieť sama a opustená vo svojich 3 metroch štvorcových, aj tak NIE!
Ty: Jasné, večer sa vidíme :)

KAPITOLA PRVÁ
ŽENA, HALÓ, UVEDOM SA

A tak si sa večer nachystala do práce a išla si. Ako každý deň. Zdravila si sa všetkým od vrátnice, cez techniku, osvetľovačov, zvukárov, hercov až po kolegyne a zakotvila si v šatni. Nahodila si na seba šaty, obula opätky a vyšla, keď v tom som ho zbadala. Stál dole pri bare a pil kávu.
Ja: Ahoj. Hovorím a nonšalantným krokom som sa vybrala k nemu. Tak sa konečne môžeme zoznámiť oficiálne, ja som Lucka. Povedala som a natiahla som k nemu ruku, lebo opäť, takto ma to rodičia naučili a pokladám to za slušné.
On: Ahoj Luci, ja som neskutočne nadržaný mamrd. Áno, uznávam, v skutočnosti sa volal inak, ale v prospech uchopiteľnosti charakteru jeho postavy bude toto meno výstižnejšie.

S odstupom času som sa dozvedela, že toto zoznámenie pre neho muselo byť neuveriteľne vzrušujúcim momentom v živote, prípadne som bola prvá žena, ktorá sa s ním zoznamovala aj inak ako cez sociálne siete ... možno žiadna nebola tak sprostá, aby sa s ním stretávala osobne ... v každom prípade, toto stretnutie opísal kolegom slovami "brutálne po mne ide". Rada by som v tomto momente do mužsko-ženského slovníka touto cestou zahrnula pojem podanie ruky, ktoré pre nás ženy znamená slušný akt zoznámenia, NIE chcem ťa poje*ať. Chlapci, poprosím, zapísať! VĎAKA :)

Následne sme spolu strávili takmer celé predstavenie. Najskôr rozprával o tom ako "veľa nepije, len si dá sem tam pivko." Neskôr som zistila, že to nie je jeho postoj k alkoholu, ale postoj jedného z jeho kolegov, s ktorým sa pár dní predtým rozprával k danej problematike (týmto ťa srdečne pozdravujem - predstav si tu MidldeFinger, emotikony neschvaľuje) No, ale v podstate netrvalo dlho a došlo mi to aj samej, keď o tri hodiny na to poskakoval na raute po tanečnom parkete ako pri epileptickom záchvate s evidentným problémom udržať rovnováhu a nebol schopný dať do kopy vetu, ktorej zmysel by bol iný ako EWbhIWHJ. Potom rozprával o tom, ako dobre sa pozná s hercami pretože chodí točiť komparzy .. štvrtý väzeň z ľava, tlieskajúci divák v tretej rade a obdobné veľké roly ... medzi jeho najlepších kamarátov patrí napríklad Csongor Kaškai (vlastným menom Csongor Kassai) . Nevadí, pri týchto *obrovských* priateľstvách mená asi nie sú dôležité. Následne prešiel do útoku. Mala som krásne nohy ... a oči ... a vlasy ... a úsmev ... a ... podľa mňa bol v danom momente schopný pochváliť mi aj druhú bradu. Rada: My vieme čo máme a čo nemáme pekné. Alebo minimálne vieme rozlišovať kedy si milý a kedy si schopný pre sex zaprieť vlastnú matku. No a potom prešiel k ......(romantickým?) návrhom. Tak si nás predstav, v sprche, ako ti umývam chrbátik a potom ty mne. Po tejto vete som sa spontánne pozrela do zeme. Čo sa deje Luci, máš z toho zimomriavky? Tomu, kurva, ver! ... Ako, ja skutočne nemám nič proti ... poriadnym chlapom ... ale nepokladám za vzrušujúce si hodinu po zoznámení predstavovať ako ti v sprche skrúcam a odkrúcam chlpy na chrbte. 

Predstavenie skončilo. Vďaka Bohu. Ťažko povedať, ako dlho by som ešte vydržala, kým by som si fakt musela zbehnúť do kabelky po lexaurin. Úprimne, bolo mi to ľúto ... na chvíľku som fakt dúfala, že niečo ako "normálny, nezadaný, negay" sa ešte v mojom okolí vyskytuje ... ale ... po tomto som si už bola temer istá že nie.

KAPITOLA DRUHÁ:
ŽENA, TEBE FAKT JE*E.

Prišlo ráno. Zdrvená osudom predchádzajúceho večera som sa vytrepala z postele a vybrala som sa do druhej práce. Na miesto, kde mám jedinú možnosť stretávať normálnych, nezadaných, negayov (bohužiaľ títo majú dva a tri roky a ja im robím operku). Prišla som tam, zaliala som si kávu, rozlúčila som sa s jeho rodičmi a .....

On: Ahoj, asi ma vyhodia z práce. Včera som mal ťažký deň. Môžeme sa stretnúť prosím ťa? Porozprávať sa. Na kávičku?

Prečítala som si správu na mobile a napadlo mi, že ... že sa včera možno naozaj niečo stalo ... že mu možno došlo, že sa včera nesprával úplne vhodne. Že sa možno naozaj chce porozprávať (áno. z vety, Možeme sa stretnúť, porozprávať sa? som vydedukovala, že sa chce rozprávať ... Sprostá, sprostá, sprostá), vysvetliť si nejaké veci, skúsiť začať nanovo. No a čo? Každý sem-tam urobí hlúposť, nie? A každý si zaslúži druhú šancu.

Ja: Ahoj, vieš čo, ja som teraz u detí, ale v podstate, kým budú spinkať, tak budem mať čas, tak by si možno mohol prísť sem :) 
Sprostá, sprostá, sprostá. 
(samozrejme, pre moralistov, pred tým, ako som ho zavolala som telefonovala mamine detí, ktorá už celý príbeh dávno poznala a spýtala som sa jej či môže prísť)

Prišiel.
On: Ahoj.
Ja: Ahoj.
On: Prosím ťa, môžeš mi dať salámu do chladničky?
Mindfuck, mindfuck, mindfuck. To koľko tu plánuje zostať na jednej káve, keď dávame salámu do chladničky?
Ja: Jasné ... dáš si tú kávu, už keď idem do tej kuchyne?
On: Nie. Idem sa opláchnuť do kúpeľne.
Zaujímavé, hlavne, že si chcel ísť na kávu. Okay, nevadí. Kým je v kúpeľni, ty si spravíš kávu a vrátiš sa s ňou do predsiene. On sa vráti z kúpeľne. Vezme zo stola tvoju kávu. Vypije ju. Usmeje sa na teba.
On: Ďakujem ti za kávu.
Mindfuck, mindfuck, mindfuck. Hrabe mne, alebo jemu, alebo ... skrat v komunikácii niekde medzi "Dáš si kávu?" a "nie."????
Ja: Prečo myslíš, že ťa chcú vyhodiť?
On: Ja neviem prečo. Niečo sa tam dodrbalo, ale ja som to neurobil. Vieš a hovorili mi, že ja som zodpovedný, výborný a že so mnou počítajú, ale že pretrieďujú stavy. 
Hovno zodpovedný, výborný ... nadratý jak tágo rozmlátil nejakú stenu a jediný dôvod prečo ho nevyrazili je pravdepodobne ten, že nemá odrobené ani toľko aby preplatil opravu. Okrem toho sa do svojej práce rozumie reálne asi toľko, koľko do mien svojich "najlepších kamarátov", za to poučovať ostatných o ich práci, to mu ide lepšie ako starostke Fekišoviec. Ale toto som tiež samozrejme v danom momente nevedela.
On: Poďme sa porozprávať do kúpeľne.
Ja: Čo? Veď rozprávať sa môžeme aj tu.
On: Ale ja sa s tebou chcem rozprávať v kúpeľni.
No a už ťa aj drží za ruku a ťahá ťa do kúpeľne bytu v ktorom síce má salámu v chladničke, ale reálne je v ňom prvýkrát v živote, konkrétne ôsmu minútu. A keďže cesta do kúpeľne je v danom byte dosť krátka, ani sa poriadne nestihneš pozastaviť nad tým, čo a prečo sa deje a len si zopakuješ vetu "Chcem sa s tebou rozprávať v kúpeľni." Kámo, ako, kvôli akustike, alebo ... ?
A v tom momente je to zrazu jedno, lebo už ste v kúpeľni, ty si z nejakého úplne neznámeho dôvodu opretá o dvere a jeho ruka sa ti pokúša dostať Bohvie kam. Čo ti už fakt je*e?! sú zhruba orientačne slová, ktoré ti behajú hlavou, ale keďže sa pokúšaš (napriek svojej evidentnej sprostote) zachovať si aspoň určitý level dôstojnosti, ovládneš svoj slovník.

Ja: Dobre, kľud, čo si sa zbláznil? V jednej izbe spí jedno dieťa a v druhej izbe druhé.

a ... vtedy ... vtedy to prišlo. Bolo to ako keď sa rozostúpi voda, Zem sa prestane otáčať okolo Slnka, Slnko prestane svietiť, ráno už viac nepríde a všetky zvyšky tvojich nádejí (nie len čo sa týka tohto drevorubača v kúpeľni ale všetkých jedincov mužského plemena) sú nenávratne preč.

On: To nevadí, ty mi ho len vyfajčíš a ja budem potichu.

Zem sa naozaj zastavila ... a spolu s ňou pravdepodobne môj rozum keďže som princovi rovno spakruky jednu neprije*ala. Jak slepá strela som so smiechom vybehla z kúpeľne, sadla som si za stôl a ešte raz som si premietla situáciu, ktorá sa práve odohrala. Nie, toto mi proste nikto neuverí. Toto fakt nie. 
Vyšiel z kúpeľne chvíľku po mne. Sadol si oproti mne na stoličku ako zmoknuté kura, pozrel sa mi do očí a šplechol...

On: Čo robím zle? Dobre, ja viem, že som neskutočne nadržaný mamrd (teraz naozaj povedal "neskutočne nadržaný mamrd"),ale čo robím zle?
Vôbec nič kámo. Pokúsiť sa pretiahnuť ženu v kúpeľni bytu, v ktorom opatruje deti, po tom ako ju poznáš 12 hodín, je podľa mňa úplne v pohode a každá by ti roztiahla nohy, aj by si podľa mňa s Tebou chcela založiť rodinu ... a živnosť.
Zmohla som sa iba na 
"no." a rozhodla som sa pomaly ukončiť toto trápenie, ešte stále s nonšalantnosťou mne vlastnou.

Ja: Vieš, asi by si si mal zavolať taxík a ísť domov.
On: Hej, hej ...
Povedal a začal vytáčať telefónne číslo.
On: Haló, dobrý deň prajem ... neruším vás? Čo ťa do prdele po tom či rušíš taxikára? Proste mu povedz adresu a vysmahni odtiaľto. Ja som sa chcel opýtať, či by ste si na mňa nenašli dnes čas? Jak dnes ... HNEĎ! Aha, 45 minút? Dobre, pokoj, existujú iné taxislužby, nejaká po teba isto príde skôr, žiadnych 45 minút. Aha, a to by sme stihli celotelovú? Celotelovú? ... Dúfam, že celotelová je názov ulice ty neskutočne nadržaný mamrd. Aha. A vy by ste mi nevedeli niekoho odporučiť? Odporučiť?! Proste si vezmeš prvé auto, ktoré po teba príde, a keď nepríde pôjdeš koňmo .. pre mňa za mňa aj peši z Petržalky do Poddunajských, je mi to úplne u prdele ... Dobre, tak Vám ďakujem krásne, ešte pekný deň.
Položil.
Začal vytáčať druhé telefónne číslo.

On: Dobrý deň, prosím Vás, dnes by ste si nenašli na mňa čas? Aspoň hodinku? Veľmi by mi to pomohlo, mám za sebou taký ťažký deň .... Oooo, máte voľno? ... Tak nič, ďakujem.

Takto sme pokračovali najbližších 45 minút. Ťažko uveriť, že 28. decembra už ľudia sviatkujú a môžu sa zvysoka vykašľať na neskutočne nadržaných mamrdov, ktorí majú "ťažký deň." Taktiež, veľmi ťažko povedať, prečo som v priebehu 45 minút nezasiahla a proste ho nevyhodila von balkónom. Asi som sa snažila identifikovať či si zháňa masérku alebo prostitútku. Dodnes neviem. A nechcem vedieť.

Neskutočne nadržaný mamrd odišiel po hodine a pol. Potom ako prišla domov mamina od detí, vymenil si s ňou pár zdvorilostných fráz a požiadal ju, či by ho neodviezla domov. NIE! Toto som jej striktne zakázala vo všetkých SMSkách, správach a očných kontaktoch, ktoré sme si v priebehu dňa stihli vymeniť. Následne si chcel zavolať taxík, ale ZRAZU zistil, že v telefóne nemá žiadnu appku na taxíky a čísla cez googlu sa asi v jeho paralelnom vesmíre hľadať nedajú. A tak si zobral z chladničky svoju salámu a vybral sa na autobus.

 

EPILÓG:

Po tomto zážitku som rýchlosťou Usaina Bolta zo svojho telefónu odinštalovala všetky možné zoznamovacie aplikácie. Taktiež som sa rozhodla obmedziť stretnutia s mužmi na akýchkoľvek iných ako verejných miestach a v neposlednom rade som definitívne zhodnotila, že normálny, nezadaný negay je v mojom živote niečo ako jednorožec. Fakt by som bola rada, keby existoval ... ale či ... to sa asi nedozvieme. 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Siekelovci sa stiahli. La Casa de Slota prešla k právnikovi z kauzy emisie

Firma, ktorá vilu vlastní, dlhuje Trabelssiemu.

Stĺpček šéfredaktorky

Nech hanba po hlasovaní o kandidatúre Fica nie je kolektívna

Fico nie je jediným problémom voľby.

DOMOV

Voľba ústavných sudcov: Pozrite si možné scenáre vývoja (video)

Čo všetko sa môže v parlamente odohrať v utorok?


Už ste čítali?